Pri čistení si všimnete, že kohútik vášho koňa vystupuje viac než predtým. Za sedlom sa objavila priehlbina a kríže stratili plnosť.
Kôň pritom stále dobre žerie a na váhe sa možno ani nič nezmenilo. Má zmysel upraviť kŕmenie, pridať pohyb alebo najprv preveriť zdravotný stav? Odpoveď často napovie to, kedy sa zmena objavila a čo sa v tom čase dialo.
Budovanie svalov hornej línie a zvládanie ich straty je pre majiteľov koní bežným problémom.
Váš kôň môže mať slabú hornú líniu kvôli rôznym faktorom vrátane výživy a cvičenia. Fyziologické faktory, ako je vek alebo základné zdravotné problémy, môžu tiež ovplyvniť svaly hornej línie.
So správnym kŕmnym plánom, cvičebným programom a životným štýlom môžete svojmu koňovi pomôcť vybudovať si svalovú hmotu a silu. Svaly hornej línie sú nielen atraktívne na pohľad, ale tiež zlepšujú mobilitu a celkovú kondíciu a dlhovekosť.
Strata hornej línie sa často zhoduje s inými problémami, ktoré je potrebné správne liečiť. Starostlivé preskúmanie denného režimu a zdravotného stavu koňa môže pomôcť identifikovať základnú príčinu straty svalovej hmoty.
Kone s metabolickými poruchami, ako je PSSM alebo Cushingov syndróm, vyžadujú špecifické prístupy na podporu rozvoja svalov. Kone s črevnými problémami a staršie kone môžu tiež vyžadovať špeciálnu starostlivosť.
Čo je vlastne Topline?
Keď hovoríme o topline hovoríme o svaloch hornej línie koňa sa tiahnu pozdĺž chrbtice a zahŕňajú oblasť kohútika, chrbta, bedier a krížov.
Medzi hlavné svaly v týchto oblastiach patria široký sval chrbtový (latissimus dorsi), dlhý sval chrbtový (longissimus dorsi) a trapézový sval (trapezius).
U zdravého koňa sú svaly hornej línie na dotyk hladké a ploché; telo by malo pôsobiť zaobleným dojmom, avšak bez nadmerného ukladania tuku.
Ako spoznať úbytok svalov hornej línie
Pri hodnotení hornej línie si všímame osvalenie okolo kohútika, pozdĺž chrbta a bedier až po kríže. Tieto svaly spolu s brušnými svalmi a svalmi zadných končatín pomáhajú koňovi stabilizovať trup a udržať rovnováhu v pohybe.
Postavte koňa na rovný povrch a prezrite si ho zboku aj šikmo zozadu. Všímajte si nové priehlbiny, výraznejšie vystupujúce kostné partie a rozdiely medzi pravou a ľavou stranou. Vzhľad doplňte jemným pohmatom. Podkožný tuk býva mäkší, kým sval pôsobí pevnejšie. Aj kôň s dostatočnými tukovými zásobami môže mať slabo osvalený chrbát.
Keďže tvar hornej línie ovplyvňuje aj stavba tela, porovnávajte koňa predovšetkým s ním samým v čase. Fotografie z rovnakého uhla, pri podobnom osvetlení a v podobnom postoji vám pomôžu zachytiť aj pozvoľné zmeny.
1. Preverte zdravotné príčiny
Po prestávke v práci môže osvalenie ubudnúť, pretože kôň svaly používa menej. Ak však svaly ubúdajú aj pri nezmenenom režime, úbytok je nápadne jednostranný alebo sa pridá stuhnutosť či citlivosť chrbta, začnite veterinárnym vyšetrením.
U starších koní úbytok svalov môže sprevádzať PPID, známa aj ako Cushingov syndróm koní. Pri opakovanej svalovej stuhnutosti po záťaži môže veterinár zvažovať svalové ochorenie, napríklad PSSM. Pri bolesti chrbta môže vyšetrenie zahŕňať aj posúdenie tŕňových výbežkov stavcov. Ich tesný kontakt sa označuje ako kissing spines. Na určenie príčiny je dôležitý celkový obraz vrátane pohybu, zdravotnej histórie a výsledkov vyšetrenia.
Niektoré ochorenia koní, ako je Cushingova choroba / PPID a PSSM, môžu urýchliť stratu svalovej hmoty hornej línie. Správna diagnostika a liečba týchto stavov pomocou správnych výživových a cvičebných programov je nevyhnutná na minimalizáciu ďalšieho úbytku svalovej hmoty.
PPID – Cushingova choroba
Dysfunkcia strednej časti hypofýzy (PPID z ang. Pituitary pars intermedia dysfunction) bežne známa ako Cushingova choroba koní, je progresívne endokrinné a neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje staršie kone a poníky. PPID priamo ovplyvňuje metabolizmus bielkovín, čo u väčšiny postihnutých koní vedie k svalovej atrofii. V závislosti od ich telesného stavu a prítomnosti inzulínovej dysregulácie potrebujú kone s PPID špecializovanú diétu prispôsobenú ich individuálnym potrebám.
Všetky kone, u ktorých sa vyvinie PPID, sú vystavené vyššiemu riziku inzulínovej rezistencie a laminitídy. Aj keď nie je jasné, či váš kôň má inzulínovú rezistenciu, odporúča sa s nimi zaobchádzať, ako keby boli inzulínovo rezistentné.
Kone s PPID, ktoré majú v anamnéze inzulínovú rezistenciu alebo laminitídu, potrebujú diétu s veľmi nízkym obsahom rozpustných sacharidov, vysokým obsahom kvalitných bielkovín a vyváženými vitamínmi a minerálmi.
PSSM – Myopatia ukladania polysacharidov u koní
Polysacharidová myopatia (PSSM z ang. Polysaccharide Storage Myopathy) je genetické a metabolické ochorenie svalov u koní. Podstatou tejto choroby je porucha spracovania a ukladania cukrov (glykogénu) vo svalových bunkách. Svaly koňa nedokážu správne využívať energiu, čo vedie k ich poškodeniu, bolestivým kŕčom a ztuhlosti. Dva najčastejšie príznaky sú úbytok svalovej hmoty pozdĺž hornej línie a abnormálna chôdza zadných končatín.
Koňom s diagnózou PSSM sa odporúča kŕmiť stravou s veľmi nízkym obsahom cukru a škrobu (menej ako 12 % celkovej NSC v sušine), s vysokým obsahom tuku a vyváženým obsahom bielkovín, vitamínov a minerálov.
Pravidelné a dôsledné cvičenie sa tiež dôrazne odporúča na kontrolu príznakov u týchto koní.
Kissing spines – Neúmerné priblíženie tŕňových výbežkov stavcov
Kissing spines je stav, v ktorom sa dorzálne tŕňové výbežky (DSP z ang. Dorsal Spinous Processes) hrudných a/alebo bedrových stavcov dotýkajú alebo sa o seba začnú trieť. DSP sa môžu prepínať iba na jednom alebo dvoch miestach, alebo sa môžu rozprestierať na viacerých miestach pozdĺž chrbta.
Kone s Kissing spines môžu pociťovať bolesti chrbta – majú stuhnutý chrbát a sú citlivé na palpáciu v oblasti hrudnej chrbtice. V dôsledku trenia DSP dochádza k zápalu, prestavbe kosti, strate chrupavky a výraznej bolesti.
Postihnuté kone môžu vykazovať slabú alebo nedostatočne vyvinutú hornú líniu, pretože si uľavujú diskomfort a bolesť neaktiváciou niektorých svalových skupín.
2. Skontrolujte príjem energie a kvalitu bielkovín
Kone, ktoré majú nedostatočne vyvinutú hornú líniu tela, niekedy vyžadujú v kŕmnej dávke viac bielkovín. Aby mohlo dochádzať k rastu svalovej hmoty, musí kŕmna dávka koňa poskytovať dostatok energie a bielkovín. Základom stravy by malo byť kvalitné objemové krmivo, pričom výber sena by mal zodpovedať záťaži koňa a jeho individuálnym potrebám. V závislosti od obsahu energie a bielkovín v objemovom krmive môže byť potrebné pridať ďalšie zdroje energie a/alebo bielkovín, aby boli pokryté denné nároky koňa.
Aminokyseliny
Aminokyseliny sú stavebnými kameňmi bielkovín a v rôznych krmivách sa vyskytujú v rôznych množstvách. Existuje 10 esenciálnych aminokyselín, ktoré musia byť súčasťou kŕmnej dávky, pretože si ich telo koňa nedokáže samo syntetizovať.
Dôležité nie je len celkové množstvo prijatých aminokyselín, ale aj ich správny vzájomný pomer. Zabezpečenie kompletného spektra týchto esenciálnych aminokyselín podporuje regeneráciu a obnovu svalov po záťaži.
Lyzín, metionín a treonín sa všeobecne považujú za tri najviac limitujúce esenciálne aminokyseliny v kŕmnej dávke koní. To znamená, že v strave najčastejšie chýbajú práve tieto látky. Ak je niektorá z nich v kŕmnej dávke zastúpená nedostatočne, môže dôjsť k narušeniu syntézy bielkovín.
Zdroje bielkovín
Pri dopĺňaní bielkovín je dôležité vyberať kvalitné a dobre stráviteľné zdroje, ktoré obsahujú tieto esenciálne aminokyseliny v správnom pomere.
Medzi najkvalitnejšie zdroje bielkovín vhodné pre kone patria:
- Sójový extrahovaný šrot
- Repkový extrahovaný šrot
- Konopné výlisky
- Ľanové výlisky
- Koncentrát srvátkových bielkovín
Z týchto možností majú najvyšší obsah lyzínu sójový a repkový extrahovaný šrot, preto sú vynikajúcou voľbou v prípade podozrenia na nedostatok aminokyselín.
Alternatívne možno využiť doplnky aminokyselín, ktoré cielene zvyšujú obsah lyzínu, metionínu a treonínu v kŕmnej dávke. Toto riešenie sa odporúča najmä koňom, ktoré celkovo prijímajú dostatok bielkovín, ale vyžadujú cielené doplnenie na úpravu nerovnováhy v zložení aminokyselín.
3. Zhodnoťte príjem vitamínov a minerálov
Vitamíny a minerálne látky sú kľúčové pre podporu metabolických procesov, pri ktorých dochádza k rozkladu živín a tvorbe bielkovín. K rastu svalovej hmoty môže dôjsť len vtedy, ak strava obsahuje dostatočné množstvo vitamínov a minerálnych látok.
Nedostatok určitých vitamínov a minerálnych látok môže viesť k zhoršeniu funkcie svalov a nedostatočnej regenerácii po záťaži. To môže narušiť obnovu svalového tkaniva a rozvoj svalstva v oblasti hornej línie tela.
Medzi najdôležitejšie živiny pre regeneráciu po záťaži a ich odporúčané denné dávky pre dospelé kone patria:
- Horčík: 15 až 20 gramov denne
- Vitamín E: 1000 IU denne
- Selén: minimálne 1,25 mg denne, ideálne 2 – 3 mg denne
Podávanie vyváženého vitamínovo-minerálneho doplnku alebo kompletného krmiva v odporúčanom dávkovaní zabezpečí, že potreby vášho koňa v oblasti vitamínov a minerálnych látok budú pokryté.
Antioxidanty, ako sú vitamín E a selén, chránia svalové bunky pred oxidačným poškodením, ku ktorému dochádza počas fyzickej záťaže. V závislosti od úrovne záťaže, ktorej je kôň vystavený, môže byť prospešné podávanie zvýšených dávok vitamínu E a selénu.
4. Podporte zdravie tráviaceho traktu
Strata svalov hornej línie je bežným problémom starších koní, najmä po 20. roku života. Často to môže súvisieť so zníženou účinnosťou kŕmenia; staršie kone sú menej schopné extrahovať živiny z potravy, ktorú konzumujú.
Nižšia účinnosť kŕmenia môže byť výsledkom zhoršeného tráviaceho zdravia v dôsledku zníženej rozmanitosti baktérií v črevnom mikrobióme.
Kŕmenie vyváženou stravou s prioritou krmiva prispieva k optimálnemu zdraviu zadného čreva. Doplnenie kvasnicami tiež zrejme zlepšuje účinnosť kŕmenia a vstrebávanie živín.
Váš starší kôň môže mať úžitok z pridania doplnku na zdravie čriev na podporu zdravia zadného čreva a imunitných funkcií. Uistite sa, že akýkoľvek doplnok na zdravie trávenia, ktorý si vyberiete, poskytuje dostatočné množstvo probiotík, tráviacich enzýmov a prebiotík.
Ďalším dôvodom slabej hornej línie môže byť zlé trávenie v prednom čreve v dôsledku žalúdočných vredov. Bežné liečby, ktoré tlmia žalúdočnú kyselinu alebo zabraňujú jej tvorbe, vedú k umelo vysokému pH v žalúdku. Žalúdok má však nízke pH z nejakého dôvodu. Je to preto, aby sa aktivovali tráviace enzýmy a zabili potenciálne škodlivé mikróby.
Ak sa v žalúdku neaktivujú tráviace enzýmy, živiny, ako sú bielkoviny a sacharidy, sa v žalúdku a tenkom čreve ťažšie rozložia. Liečba žalúdočných vredov preto môže mať nežiaduce následky na zvyšok tráviaceho traktu a celkové vstrebávanie živín vrátane zníženého vstrebávania aminokyselín a zlej hornej línie.
5. Pozrite sa, ako kôň prijíma a spracúva krmivo
Plná sieť so senom ešte nehovorí, koľko z nej kôň zjedol. Pri skupinovom kŕmení sledujte, či sa k senu dostane a či má na žranie dostatok času. U staršieho koňa si všímajte aj to, ako žuje. Pomalé žranie alebo vypadávanie chumáčov prežutého sena z papule je dôvodom na kontrolu chrupu.
Ak úbytok osvalenia sprevádza zmena chuti do jedla, chudnutie alebo opakované tráviace ťažkosti, opíšte tieto zmeny veterinárovi. Pomôže aj záznam o tom, odkedy ich pozorujete a či sa v tom čase menilo krmivo alebo ustajnenie.
6. Všímajte si aj nenápadné krívanie a neochotu pri práci
Kôň môže zmeniť spôsob, akým zapája chrbát a zadné končatiny, aj pri miernej bolesti. Pri bežnom pohybe si všímajte, či na jednej strane neskracuje krok, či sa mu horšie zatáča na jednu ruku alebo či sa objavila nová neochota pri prechodoch.
Ak sa nepravidelnosť opakuje, zaznamenajte, kedy ju vidíte, prípadne natočte krátke video pre veterinára. Pri podozrení na krívanie má vyšetrenie prednosť pred zvyšovaním tréningovej záťaže.
7. Skontrolujte, ako sedí sedlo
Sedlo, ktoré koňovi vyhovovalo pred tréningovou prestávkou, môže po úbytku svalov dosadať inak. Jeho prispôsobenie sa môže zmeniť aj opačným smerom, keď chrbát postupne nadobudne viac svalov.
Ak sa tvar chrbta zmenil alebo je kôň citlivý pri sedlaní, má zmysel nechať sedlo skontrolovať kvalifikovaným odborníkom. Pri výraznejšej zmene osvalenia kontrolu zopakujte.
8. Pridávajte záťaž postupne
Ak sa kôň pohybuje pohodlne a jeho zdravotný stav dovoľuje tréning, začnite tým, čo zvládne v rovnováhe. Po prestávke môže byť dobrým východiskom pravidelná chôdza v aktívnom kroku. Keď ju zvláda bez stuhnutia alebo straty rytmu, môžete zaradiť pestrejšie úlohy.
- Krok do mierneho kopca mení nároky na prácu zadných končatín a trupu. Začnite krátkymi úsekmi na pevnom povrchu.
- Plynulé prechody medzi zastavením, krokom a neskôr klusom precvičujú rovnováhu pri zmene pohybu.
- Bariéry na zemi pridávajú úlohu na koordináciu. Ich rozostupy prispôsobte prirodzenému kroku koňa.
Záťaž zvyšujte podľa toho, ako kôň úlohu zvláda počas práce aj pri nasledujúcom pohybe. Ak stráca rytmus alebo sa pohybuje menej ochotne, vráťte sa k jednoduchšej úlohe.
9. Zaraďte aktívne mobilizačné cviky
Pri aktívnych mobilizačných cvikoch kôň sám nasleduje maškrtu alebo terč a pomaly mení polohu hlavy a krku. Pracuje pritom aj trup. V malej štúdii sa po troch mesiacoch pravidelného cvičenia zväčšil prierez hlbokého chrbtového svalu tesne pri stavcoch multifidus, ktorý pomáha stabilizovať chrbticu.
Cviky robte na rovnom, protišmykovom povrchu a v rozsahu, ktorý kôň zvláda pokojne. Ak sa vracia do práce po bolesti alebo zranení, vhodné cviky a ich rozsah pomôže určiť veterinár alebo fyzioterapeut so skúsenosťami s koňmi.
10. Využite každodenný pohyb vo výbehu
Čas vo výbehu dáva koňovi príležitosť pohybovať sa aj mimo tréningu. Ak to priestor a zdravotný režim dovoľujú, rozmiestnite seno a vodu tak, aby sa medzi nimi prirodzene presúval. Pri skupinovom ustajnení pomáha viac kŕmnych miest, aby mal k objemovému krmivu prístup aj kôň, ktorého ostatné kone odháňajú.
Pri ďalšom hodnotení si okrem fotografií všímajte aj to, ako ochotne kôň vykročí, ako sa pohybuje na obe ruky a ako zvláda záťaž, ktorá mu predtým robila problém. Tak získate lepší obraz o tom, ako sa jeho kondícia mení v každodennej práci.
Referencie
Dyson, S. et al. Development of an ethogram for a pain scoring system in ridden horses and its application to determine the presence of musculoskeletal pain. J Vet Behav. 2018.
Lesimple, C. et al. Housing conditions and breed are associated with emotionality and cognitive abilities in riding school horses. Appl An Behav Sci. 2011.
Lesimple, C. et al. Free movement: A key for welfare improvement in sport horses? Appl An Behav Sci. 2020.
Frick, A. Stretching Exercises for Horses: Are They Effective? J Equine Vet Sci. 2010.
Urschel, K.L. and Lawrence, L.M. Chapter 6: Amino acids and protein. Equine Applied and Clinical Nutrition. 2013.
Valentine, B.A. Diagnosis and treatment of equine polysaccharide storage myopathy. J Equin Vet Sci. 2005.
Schleese, J. Muscle atrophy and the saddle fit connection. Warmbloods Today. 2018.
Scott, A.L. Core strengthening and rounding exercises for your horse. Horse Canada. 2012.
Firshman, A.M. et al. Epidemiologic characteristics and management of polysaccharide storage myopathy in Quarter Horses. Am J Vet Res. 2003.
Harris, P.A, and Rivero, J.L.L. Chapter 31: Exercise-associated muscle disorders. Equine Applied and Clinical Nutrition. 2013.
Banse, H.E. et al. Markers of muscle atrophy and impact of treatment with pergolide in horses with pituitary pars intermedia dysfunction and muscle atrophy. Dom Anim Endo. 2021.
Pitman, T. 8 Targeted Strengthening Exercises for Horses. Horse Canada. 2016.
Jarvis, M. et al. Nutrition considerations for the aged horse. Equine Vet. Ed. 2017.
Spelta, C.W. et al. Equine pituitary pars intermedia dysfunction: current perspectives on diagnosis and management. Vet Med (Auckl). 2015.
Rhodin, M. et al. Head and pelvic movement asymmetries at trot in riding horses in training and perceived as free from lameness by the owner. PLoS One. 2017.
Young, A. Kissing Spines. UC Davis Vet Med: Center for Equine Health. 2019.
