Vedecká štúdia - Master Calm

Kôň, ktorý je pri športových alebo rekreačných aktivitách impulzívny, emotívny alebo sa ľahko vyplaší, môže predstavovať bezpečnostné riziko pre jazdca. Nervozita môže narúšať aj jeho výkon pri práci. Štúdie ukazujú, že výživa môže ovplyvniť správanie.

Úvod :

Výrazná reaktivita, vysoká emotivita alebo prejavy strachu u športových a rekreačných koní môžu viesť k bezpečnostným problémom. Nervózne správanie môže navyše narúšať prácu s koňom. Štúdie preukázali, že výživa môže meniť správanie.

-

Cieľ :

Uskutočnili sme vedeckú štúdiu s cieľom preukázať účinky krmiva Master CALM na správanie nervóznych koní.

-

Materiály a metódy: :

Vybrali sme kone, ktoré boli nervózne v boxe, jazdec s nimi mal ťažkosti pri manipulácii alebo sa ľahko vyplašili.

-

SLEDOVANÉ PARAMETRE

-

VYVOLANÝ STRES

V boxe sa uskutočnili tri testy správania. Kone boli vystavené dvom typom stresu: neznámemu podnetu a náhlemu vyľakaniu:

- Test s plachtou : na zem sa položí plachta. Na jej opačnú stranu sa umiestni vedro s krmivom. Aby sa kôň dostal ku krmivu, musí prednými končatinami vstúpiť na plachtu.

- Test s dáždnikom : vo vzdialenosti 1 metra od hlavy koňa sa náhle otvorí automatický dáždnik.

- Test s kačičkou : na podnos sa položí mechanická plastová kačička, ktorá sa otáča a kváka.

-

VÝSLEDKY 

Znižuje maximálnu srdcovú frekvenciu počas stresu

-

Srdcová frekvencia sa po strese rýchlejšie vracia na východiskovú hodnotu

-

Zmierňuje reakciu strachu

-

Výsledky tejto štúdie vybrala skupina medzinárodných odborníkov na prezentáciu na konferencii ENUTRACO (Aplikovaná výživa a tréning koní) v Paríži.

 « Vplyv doplnkového krmiva na správanie nervóznych koní »

M. Barbier ; S. Benoit ; J-L. Lambey

Hlavné posolstvo: V tejto štúdii krmivo Master CALM’ znížilo intenzitu reakcií správania pri náhlom vyľakaní a pri stretnutí s neznámymi podnetmi. Kŕmenie krmivom Master CALM’ zároveň ovplyvnilo ukazovatele srdcovej frekvencie. Nižšie maximálne hodnoty srdcovej frekvencie a menší percentuálny nárast poukazovali na zníženie úrovne stresu. Kone boli menej rozrušené a po vystavení situácii vyvolávajúcej strach sa rýchlo upokojili.

Úvod : 

Pri využívaní koňa na športové a rekreačné účely sa mení jeho prirodzené prostredie. Špecifické životné podmienky, ako je ustajnenie v boxe, obmedzujú pohyb koní a menia ich sociálne vzťahy. Spôsob využívania koní — pracovná záťaž, preprava a súťaže — sa odlišuje od ich prirodzeného spôsobu života.

Všetky tieto faktory sú pre koňa zdrojom stresu a môžu ovplyvniť jeho správanie, vyvolať nekontrolované reakcie, napríklad uskakovanie či splašený útek, a u úzkostných koní dokonca viesť k rozvoju chronického stresu (Forkman a kol., 2007). Zdá sa, že reakcie strachu sú u nervóznych koní prudšie a môžu viesť k poraneniu samotného koňa aj človeka, ktorý s ním pracuje. Tieto problémy so správaním môžu ovplyvniť aj výkonnosť zvieraťa a poškodiť jeho zdravie (Hausberger a kol., 2008; Hausberger a kol., 2009).

Predchádzajúce štúdie ukázali, že výživa môže predstavovať jednoduchý spôsob ovplyvnenia správania koní. Predpokladá sa, že príjem veľkého množstva škrobu a cukrov môže vyvolávať zvýšenú vzrušivosť (Redondo a kol., 2009), zatiaľ čo tuky v kŕmnej dávke môžu priaznivo ovplyvniť reaktivitu koní (Holland a kol., 1996) pri porovnateľnom príjme stráviteľnej energie (McKenzie a kol., 2003).

V tejto súvislosti sme vyvinuli nové doplnkové krmivo pre kone Master CALM’, ktorého cieľom je upokojiť nervózne kone. Cieľom tejto štúdie bolo posúdiť vplyv krmiva Master CALM’ na správanie nervóznych koní.

Materiály a metódy : 

Sledované kone a manažment

Do štúdie bolo vybraných 17 skokových koní z 11 francúzskych stajní. Vedúci stajne, inštruktor, tréner alebo majiteľ ich v porovnaní s ostatnými koňmi v rovnakej stajni považoval za náročné na manipuláciu alebo jazdenie.

Kone boli ustajnené v boxoch s plochou 12 m². Využívali sa v parkúrovom skákaní alebo vo všestrannosti a počas celej štúdie si zachovali rovnakú pracovnú záťaž, 6 až 7 hodín týždenne.

Kŕmne režimy a priebeh experimentu

Kone boli náhodne zaradené do jednej z dvoch skupín s odlišnou kŕmnou dávkou, ktoré sa porovnávali v paralelnom usporiadaní experimentu. Dostávali lúčne seno doplnené jadrovým krmivom podávaným podľa zvyklostí jednotlivých stajní v dvoch alebo troch denných dávkach (tabuľka 1).

Kontrolná kŕmna dávka obsahovala obvyklé granulované alebo vločkované jadrové krmivo daných koní. Pokusná kŕmna dávka obsahovala krmivo Master CALM’ (Lambey SA, Torpes, Francúzsko).

Oba typy krmív mali podobný obsah dusíkatých látok, líšili sa však pomerom tuku a škrobu. Kontrolné krmivá obsahovali v priemere 4,6 % tuku a 33,8 % škrobu, zatiaľ čo pokusné krmivo obsahovalo 9,5 % tuku a 15 % škrobu.

Krmivo Master CALM’ je navyše obohatené o vitamíny B1, B2, C a E, horčík a tryptofán. Jeho množstvo bolo vypočítané tak, aby poskytovalo rovnaké množstvo energie ako obvyklé krmivo, ktoré kone dostávali predtým. Voda bola v boxoch k dispozícii bez obmedzenia.

Pred uskutočnením testov správania boli kone príslušnou kŕmnou dávkou kŕmené šesť týždňov.

Testy temperamentu

Naša štúdia sa zamerala na reakcie strachu, ktoré sú definované ako schopnosť koňa reagovať na vnímanie potenciálne ohrozujúcich podnetov (Boissy, 1995; Forkman a kol., 2007).

Na charakterizovanie reakcií strachu pri stretnutí s neznámym podnetom, náhlym podnetom alebo ich kombináciou boli zostavené tri testy správania. Testy boli navrhnuté na meranie úrovne bojazlivosti jednotlivých koní a pri všetkých koňoch sa vykonávali vždy v rovnakom poradí.

Testy boli štandardizované z hľadiska poradia, trvania, vybavenia a osoby, ktorá ich vykonávala, a prebiehali v boxe daného koňa. Každý test sa uskutočnil iba raz, aby sa predišlo privyknutiu na podnet (Jones, 1988).

Čas vykonania testov počas dňa bol pre každého koňa v každej skupine vybraný náhodne. Vo všetkých stajniach s koňmi v ich vlastných boxoch pokojne manipulovala tá istá osoba.

Všeobecný postup

Najprv sa pomocou testu s plachtou zisťovala náchylnosť koňa reagovať strachom na neznámy podnet (Wolff a kol., 1997; Nicol a kol., 2005). Do rohu boxu sa rozprestrela plachta s rozmermi 1,90 × 1,60 m a na jeden z jej rohov sa položilo vedro s krmivom. Aby sa kôň mohol nažrať, musel vstúpiť na plachtu.

Následne sa pomocou testu s dáždnikom zisťovala náchylnosť koňa reagovať strachom na náhly podnet (Holland a kol., 1996; Lansade, 2005). Vo vzdialenosti 1 metra od hlavy koňa sa prudko otvoril farebný dáždnik.

Nakoniec sa pomocou „testu s kačičkou“ zisťovala náchylnosť koňa reagovať strachom na kombináciu neznámeho a náhleho podnetu (Wolff a kol., 1997). Do rohu boxu sa umiestnil drevený podnos s krmivom. Kôň zostal tri minúty sám v boxe a prijímal krmivo z podnosu. Potom sa na podnos položila plastová kačička s motorčekom, ktorá sa začala otáčať a počas 20 sekúnd vydávala zvuky.

Pozorovanie správania

Správanie sledovali dvaja pozorovatelia, ktorí boli vopred vyškolení v zaznamenávaní údajov o správaní koní. Pozorovatelia vedeli, do ktorej kŕmnej skupiny kone patrili. Správanie koní sa sledovalo päť minút a kameraman ho zaznamenával na pásku na neskoršiu analýzu.

Postoj koňa odráža jeho emocionálny stav. Výraz očí a poloha uší sú signály, ktorými kôň vyjadruje strach. Keď kôň nasmeruje obe uši dopredu a pretočí oči natoľko, že je viditeľné očné bielko, poukazuje to na ostražitosť (Trezzani, 2004). Počas testu s plachtou a testu s kačičkou sa pri každom koni zaznamenával výskyt ostražitého postoja na základe sledovania týchto dvoch výrazových prejavov.

Počas piatich minút po podnete sa zaznamenával aj počet odfrknutí. Kone odfrkujú v prípade nebezpečenstva (Trezzani, 2004) a tento prejav pozitívne koreluje s ostražitým postojom (Lansade, 2005).

Počas testu s dáždnikom sa koňovi pri otvorení dáždnika pridelilo skóre reaktivity (tabuľka 2; Holland a kol., 1996). Toto skóre umožnilo vyhodnotiť mieru reaktivity koňa v okamihu pôsobenia podnetu.

Fyziologické merania

Reakcie spojené so strachom sa vyznačujú fyziologickými prejavmi, ktoré pripravujú zviera na zvládnutie nebezpečenstva. Pri výskyte podnetu dochádza k uvoľneniu adrenalínu, čo vedie k zvýšeniu srdcovej frekvencie. Z tohto dôvodu bola počas troch testov zaznamenávaná srdcová frekvencia pomocou monitora srdcovej frekvencie (Polar 625x, Polar Electro Europe BV, Fleurier, Švajčiarsko) (Mc Cann a kol., 1988 a; Mc Cann a kol., 1988 b; Harper, 1997; Strand a kol., 2002; Mckenzie a kol., 2003; Nicol a kol., 2005; Redondo a kol., 2009). Srdcová frekvencia sa zaznamenávala v 5-sekundových intervaloch, a to v období od 3 minút pred podnetom do 5 minút po ňom. Údaje boli spracované pomocou softvérového balíka Polar. Zaznamenávala sa bazálna srdcová frekvencia, maximálna srdcová frekvencia a čas potrebný na návrat k bazálnej hodnote. Percentuálne zvýšenie srdcovej frekvencie bolo vypočítané na základe údajov o bazálnej a maximálnej srdcovej frekvencii.

Štatistická analýza

V prípade kvantitatívnych premenných (srdcová frekvencia, počet dychov) bol zvolený test na porovnanie priemerov medzi dvoma skupinami. Analýza bola vykonaná pomocou Kruskal-Wallisovho testu, čo je neparametrický test (Excel, Microsoft). Pri kvalitatívnych údajoch (postoj vyjadrujúci ostražitosť) sa porovnanie medzi dvoma skupinami uskutočnilo pomocou chí-kvadrát testu (Chi2 test) v softvéri Excel. Hladina štatistickej významnosti bola stanovená na p < 0,05.

Výsledky

Z hľadiska správania:

Počas testov s plachtou a kačicou vykazovali kone kŕmené kontrolnou diétou v priebehu 5 minút vyššiu frekvenciu dýchania než kone kŕmené testovanou diétou (Tabuľka 3). V teste s plachtou bolo v kontrolnej skupine 8 z 9 koní v stave ostražitosti, zatiaľ čo v testovanej skupine to bol len 1 z 8 koní (Tabuľka 3). V teste s kačicou nebol medzi koňmi konzumujúcimi rôzne diéty pozorovaný žiadny významný rozdiel v miere ostražitosti (Tabuľka 3). V reakcii na otvorenie dáždnika vykazovali kone pri konzumácii testovanej diéty nižšiu reaktivitu než pri konzumácii kontrolnej diéty. Kone kŕmené kontrolnou diétou vyskočili a pokúsili sa utiecť. Dosiahli priemerné skóre reaktivity 4 z 5 (Tabuľka 3). Pri kŕmení testovacou diétou kone iba vyskočili, bez pokusu o útek, a získali priemerné skóre 3, čo bolo signifikantne menej než v kontrolnej skupine (Tabuľka 3).

Z fyziologického hľadiska:

V reakcii na dáždnik bola maximálna srdcová frekvencia u koní kŕmených testovacou diétou signifikantne nižšia než u koní, ktoré dostávali kontrolnú diétu (Tabuľka 3). Pri testoch s kačicou a plachtou nebol v maximálnej srdcovej frekvencii zistený žiadny významný rozdiel. U koní kŕmených testovacou diétou bol zaznamenaný menší percentuálny nárast srdcovej frekvencie v situáciách, keď boli vyvedené z rovnováhy plachtou alebo dáždnikom, v porovnaní s koňmi na kontrolnej diéte (Tabuľka 3). V teste s kačicou sa výsledky medzi týmito dvoma skupinami signifikantne nelíšili. Napokon, v teste s dáždnikom potrebovali kone kŕmené testovacou diétou menej času na návrat k svojej pokojovej srdcovej frekvencii než kone na kontrolnej diéte; v teste s plachtou však žiadny rozdiel pozorovaný nebol (Tabuľka 3).

Záver

Hlavným úskalím pri tomto type štúdií je veľká variabilita medzi jednotlivcami, čo dokazujú aj pozorované smerodajné odchýlky. Okrem zloženia krmiva môžu totiž správanie koní ovplyvňovať aj iné faktory, ako napríklad prostredie (spôsob ustajnenia, manažment...), genetika, pohlavie či vek (Roche, 2008). Počet koní bol však dostatočný na to, aby bolo možné zistiť vplyv prípravku „Master CALM“ na správanie nervóznych koní. Tieto výsledky potvrdzujú a rozširujú poznatky z predchádzajúcich štúdií, ktoré skúmali vplyv výživy na správanie koní. Zloženie krmiva môže meniť behaviorálne a fyziologické parametre súvisiace so stresom a reakciami na strach (Holland a kol., 1996; McKenzie a kol., 2003; Redondo a kol., 2009). Zdá sa, že v tejto štúdii krmivo „Master CALM“ znížilo intenzitu behaviorálnych reakcií na podnety vyvolávajúce ľaknutie či reakcie na nové situácie. Kone vykazovali slabšie reakcie, keď čelili novým alebo náhlym podnetom, pričom ich úroveň ostražitosti a reaktivity bola nižšia. Okrem toho kŕmenie prípravkom „Master CALM“ ovplyvnilo aj parametre srdcovej frekvencie. Nižšie maximálne srdcové frekvencie a nižší percentuálny nárast poukazovali na zníženie úrovne stresu. Kone boli menej vzrušené a po vystavení situácii vyvolávajúcej strach sa rýchlo upokojili.

Referencie

Boissy A. (1995). Fear and fearfulness in determining behaviour. The Quarterly Review of Biology, 70 (2) : 165-191.
Forkman B., Boissy A., Meunier-Salaün M.C., Canali E., Jones R.B. (2007). A critical review of fear tests used on cattle, pigs, sheep, poultry and horses. Physiology and Behavior, 92: 340-374.
Harper F. (1997). Tryptophan for horses. Journal of Equine Veterinary Science, 17 (7): 357.
Hausberger M., Roche H., Henry S., Visser E.K. (2008). Synthèse sur la relation homme-cheval. Applied Animal Behaviour Science, 109: 1-24.
Hausberger M., Gautier E., Biquand V., Lunel C., Jégo P. (2009). Could Work Be a Source of Behavioural Disorders? A Study in Horse. PLoS ONE, 4 (10): e7625.
Holland J.L., Kronfeld D.S., Meacham T.N. (1996). Behavior of horses is affected by soy lecithin and corn oil in the diet. Journal of Animal Science, 74: 1252-1255.
Jones, R.B. (1988). Repeatability of fear ranks amoung adult laying hens. Applied Animal Behaviou Science, 19: 297- 304.
Lansade L. (2005). Le tempérament du cheval. Etude théorique. Application à la sélection des chevaux destinés à l’équitation. Thèse de Doctorat Vétérinaire, Tours, Université de François Rabelais, 298 p.
Mc Cann J.S., Heird J.C., Bell R.W., Lutherer L.O. (1988a). Normal and more highly reactive horses. I. Heart rate, respiration rate and behavioral observations. Applied Animal Behaviour, 19: 201-214.
Mc Cann J.S., Heird J.C., Bell R.W., Lutherer L.O. (1988b). Normal and more highly reactive horses. II. The effects of handling and reserpine on the cardiac response to stimuli. Applied Animal Behaviour, 19: 215-226.
McKenzie E.M., Valberg S.J., Godden S.M., Pagan J.D., MacLeay J.M., Geor R.J., Carlson G.P. (2003). Effect of dietary starch, fat, and bicarbonate content on exercise responses and serum creatine kinase activity in equine recurrent exertional rhabdomyolysis. Journal of Veterinary Internal Medicine, 17: 683-701.
Nicol C.J., Badnell-Waters A.J., Bice R., Kelland A., Wilson A.D., Harris P.A. (2005). The effects of diet and weaning method on the behaviour of young horses. Applied Animal Behaviour Science, 95: 205-221.
Redondo A.J., Carranza J., Trigo P. (2009). Fat diet reduces stress and intensity of startle reaction in horses. Applied Animal Behaviour Science, 118: 69-75.
Roche H. (2008). Comportements et postures que devez-vous savoir observer. Belin, 125 p. (Connaissance du cheval) ISBN-2701141265.
Trezzani B. (2004). Les phobies chez le cheval : élaboration d'un questionnaire d'enquête et présentation de cinq cas cliniques. Thèse de Doctorat Vétérinaire. Nantes, Université de Nantes, 210p.
Strand S.C., Tiefenbacher S., Haskell M., Hosmer T., McDonnel S.M., Freeman D.A. (2002). Applied Animal Behaviour Science, 78: 145-157.
Wolff A. (1997). Experimental tests to assess emotionality in horses. Behavioural Processes, 40: 209-221.